Len kilometer od hlavnej cesty vedúcej z Ružomberka na Donovaly sa nachádzajú v popola vstávajúce kúpele Korytnica.
Slávne kúpele, s ktorými naša, vtedy ešte mladá a predsa tak silná, demokracia spravila extrémne krátky proces, po rokoch chátrania patria dnes do súkromných rúk. Do rúk, ktoré vyzerá to tak, že sa tu snažia niečo vybudovať a ja im držím palce, nech, ak už nie sláva, tak aspoň príťažlivosť tohto miesta opäť ožije. Zaslúži si to.
To, že sme na súkromnom pozemku zisťujem hneď po príchode. Bez problémov zaplatím vstupné/parkovné a idem skúmať kúpele. Nikdy som v Korytnici nebol a ako prvý mi udrie do očí gejzír, toho času vysoký ľadový striekajúci…no ako to slušne povedať…
Do Korytnice som šiel naslepo, s tým, že uvidím, čo ma tu osloví ale toto som ozaj nečakal. Už len kvôli tomu gejzíru tu budem zastavovať častejšie. Keby tu ožili aj nejaké reštaurácie, hneď by som mal o možnosť viac, kde zastaviť s deťmi na obed, keď pôjdem okolo.
Teraz je tu funkčný len jeden penzión, ktorého kuchyňu som ale nemal čas ochutnať, tak neviem posúdiť. Ale predávajú v ňom prázdne plastové fľaše, do ktorých si môžu turisti nabrať miestnu liečivú vodu z renovovaných prameňov.
Tým sa ale list rekonštruovaných miest Korytnice končí a zvyšok prechádzky tak tvorí príjemný rozpor medzi mohutnosťou a krásou prírody a hororovými scenériami polorozpadnutých liečebných domov. Osobne to vo mne zanechalo veľký dojem a musím skonštatovať, že odo dnes už Korytnicu nebudem obchádzať, ale vždy sa tu rád zastavím.
Zimnik 